"Na začiatku sme o tom nevedeli vôbec nič."Rozhovor s majteľom, Ľubošom Husárom.
Si naším zákazníkom už dlhšiu dobu alebo nás navštevuješ len pár mesiacov? Pripravili sme pre teba zaujímavý rozhovor s jedným z majiteľov podnikov New Chicago – Veselá krčma, Ľubošom Husárom, Huskym. Poď si s nami zaspomínať na začiatky a prečítaj si rozhovor. Dozvieš sa v ňom niečo nové o vzniku prvej prevádzky v Poprade, o tom, ako sa spojili s druhým majiteľom, Lukášom Kacejom, a ako im lockdowny pripomenuli začiatky.
1. Kedy a ako vznikol nápad vytvoriť takéto podniky?
Myšlienka vznikla celkom spontánne. Bol som s kamarátom v Poprade von, len tak stráviť čas. Žiadna veľká párty, ale mali sme taký zvyk zabávať sa aktívne – nejako súťaživo. Išli sme do prvého podniku, bolo tam nenamazané kalčeto a prázdno. V ďalšom bol biliardový stôl, ale zafajčené, tmavé prostredie. Prišli sme do tretieho, tam však bola horšia situácia s obsluhou alebo nemali vec, čo sme si objednali. Karty sme, našťastie, mali svoje so sebou.
Tak proste hovorím: „Urobím podnik, kde sa nebude nikto nikdy nudiť. Bez ohľadu na to, či príde sám alebo ich príde 20. Či budú chcieť popíjať alebo nie. A bude nefajčiarský.“
Dnes to príde ako samozrejmé, ale v roku 2014 to bolo celkom odvážne rozhodnutie. Skúsení známi v brandži mi vraveli, že bez fajčiarskej časti nemáme šancu. Ja som na tom trval a myslím, že v tomto sme boli v Poprade trendsettery. Dnes je to, našťastie, bežné.
Kamarát, ktorý bol so mnou v ten večer, však získal zahraničný angažmán ako profesionálny hokejista. Tak som oslovil Lukáša, kamaráta z vysokej školy v BA. Vždy sme sa rozprávali o takýchto veciach a rozmýšľali nad spoločným podnikaním. Keď som mu nápad predstavil, ani chvíľu neváhal a išli sme do toho spolu.
2. A ako dlho vám trvala príprava prvej prevádzky? Od nápadu, až po jej otvorenie?
Podľa fotiek, by som to vedel zistiť presne, ale odhadujem to na 4 – 6 mesiacov. Na svoje pomery, to bolo fakt veľmi rýchle. Žiadna analýza, žiadne rozmýšľanie nad konkurenciou. Proste sme mali nápad a išli sme bezhlavo do toho.
Fúú, keď sa obzriem naspäť, netuším, koľko o svojom biznise vieme dnes, ale vtedy sme nevedeli absolútne nič. Keďže kolega žije v BA a v tom čase mal ešte svoju prácu, bolo to prvé obdobie taký freestyle. Ani neviem, ako sa nám to nakoniec podarilo spustiť. V tej dobe mi veľmi pomáhala kamarátka Baška Lučivjanská. Priniesla aj kopu zaujímavých nápadov, tak ju pozdravujem.
Ale jedno som vedel stále. Koncept som mal presne v hlave. Hry, farby a energia. To muselo byť všadeprítomné. Napríklad, keď prišla firma, ktorá nám mala prenajať veľké hry, tak povedali: „Dáme sem jedny šípky a biliard. Uvidíme, ako sa to bude hrať.“ Také niečo bolo pre mňa nemysliteľné. Vedel som, že musíme mať stenu plnú hier. Úplne všetko, čo majú v ponuke, musí byť aj u nás.
3. Bol to pôvodný nápad urobiť väčšinu vecí svojpomocne alebo ste skôr nemali inú možnosť?
Akože, rozpočet sme mali vyskladaný všelijako. Napožičiavané krížom krážom. Z časti som to bral prirodzene. Keď chceš dizajn, ktorý nie je bežný, musíš veci urobiť inak, než je bežné.
Celé to vzniká aj z toho, že prevádzky dizajnovo kreslím ja, nie nejaký cudzí architekt. Je to skôr o nápadoch, než o rozpočte. Neviem si predstaviť náš dizajn nejako outsourcovať. Ani tie selfmade veci nie sú zadarmo, ale ako vravím, ide skôr o nápad.
Pamätám si, ako chodili chýry, že Husár tam do tých priestorov zvláča staré haraburdy. Potom sme otvorili a hneď bolo po chýroch. Myslím, že som vždy presne vedel odhadnúť ten správny balans medzi selfmade a tým, aby to nepôsobilo ako „urobené na kolene“ a bez rozpočtu.
4. A ako to v nej na začiatku vyzeralo? Boli tam už niektoré dizajnové prvky, ktoré sú aj v terajších prevádzkach?
Jasné, celkovo fungujeme tak, že čo je dobré, ide ďalej. Posunieme to na ďalšie prevádzky a tak sa to nabaľuje. Snažíme sa aj spätne nové nápady zabudovať do pôvodných prevádzok. Napríklad, z prvého baru ostalo zásadné delenie: na hlavnú časť (my ju voláme pivárska), konzolovú časť, hernú, shisha časť a miestnosť na oslavy. Neskôr pribudla ešte kaviarenská časť a terasy.
Z konkrétnych prvkov to boli herné stoly, na ktorých sa dajú hrať hry (meno mesto zviera vec, lodičky, človeče, atď.). Ďalej pneumatikové stoly pri konzolách, shisha časť v orientálnom dizajne, znaky z herných konzol (na prvej prevádzke boli v oknách) a farby.
5. Ktoré bolo prvé hracie zariadenie, ktoré ste kúpili?
Úplne prvé sme kúpili PS3, Xbox 360 a hry k tomu. Okrem toho, playsety s volantmi, ktoré žiaľ vypadli z prevádzok pre náročnosť obsluhy. Do budúcna ale určite plánujeme zakomponovať nejaký pretekársky simulátor. Vtedy to bolo okolo 3000€ a podarilo sa nám to nejako vyjednať na splátky, ktoré sme mali problém splácať. Takýto náš tok peňazí sa nedávno objavil znova. Prišla korona a lockdowny, ktoré nám ťažké začiatky pekne pripomenuli.
6. Získali ste hneď pravidelných zákazníkov alebo to malo pomalý rozbeh?
Na dnešné pomery to malo superpomalý rozbeh, ale nikdy som to tak nebral. Nemal som to s čím porovnať. Napriek tomu, že máme tému a svojský dizajnový koncept, som vedel, že základ všetkého sú služby. Toho sa držíme dodnes. Dizajn, téma, lokalita, to sú veci, prečo ku vám ľudia prídu. No práve spomenuté služby sú dôvod, prečo ľudia prídu opakovane. Nikto nebude pravidelne platiť za slabú kvalitu.
Myslím to aj v tom kontexte, že vtedy mi všetci hovorili: „Kamaráti ti to podržia, tí budú chodiť.“ Podnikanie na kamarátoch nikdy nepostavíš. Musíš získať široké publikum. Nám sa to našťastie postupne podarilo. Stála klientela nám vznikala od začiatku. Ľudia prišli prvýkrát, páčilo sa im a už chodili znova a znova. Ale trvalo to nejaký čas, kým sa to rozbehlo. Dnes, keď prídem na prevádzku v PP, tak trištvrte ľudí ani nepoznám. A tak je to dobre, tak to musí byť!
– Gáleria –
