„Som naozaj vďačný za túto skúsenosť.“ Rozhovor s majteľom, Ľubošom Husárom.
V poradí tretie pokračovanie rozhovoru s majiteľom, Ľubošom Husárom, je tu. Ak si čítal predošlé časti, tak už vieš ako vznikol koncept našich podnikov, prvá prevádzka v Poprade a druhá v Spišskej Novej Vsi. V tomto článku sa dozvieš viac o sťahovaní Popradskej prevádzky.
1. Prečo Popradské New Chicago zmenilo svoju lokáciu?
Hlavným dôvodom boli, bohužiaľ, komplikované susedské vzťahy. Bolo to náročné obdobie. Zažil som vtedy nepekné situácie, do ktorých boli zapojení aj moji rodičia. Ku ním, sa od ľudí, ktorí nás odtiaľ chceli vyštvať, dostávali škaredé klamstvá, o tom, čo robím, dokonca aj odpočúvania osobných rozhovorov. No skrátka, nič príjemne. 🙂 Taktiež sme tu zažili desiatky kontrol, či už štátnych alebo mestských. Jeden večer sme na Štefana, čo bol najsilnejší deň v roku, mali 6 policajných kontrol, kedy vypli hudbu, atď. Je náročné opísať, ako ťažko som prežíval toto obdobie…
2. Čo bolo východiskom z tejto situácie?
Jediným riešením bolo odsťahovať sa, no nemali sme žiadne financie navyše, a práve sme dokončili SNV. Neviem, či si viete predstaviť robiť životné investičné rozhodnutie nútene a bez peňazí. Priestor, ktorý sme našli bol v centre mesta a bol o dosť väčší. Keď sme si to prepočítali, vychádzalo nám, že v ňom prevádzku neuživíme. Veľmi nám ale vtedy pomohol aj majiteľ budovy, Igor, za čo som mu dodnes veľmi vďačný. A samozrejme nezlomné železné jadro tímu, Oskar, Majo, Tomáš, vtedy ešte Monika, atď..
Je to ale za nami, a som naozaj vďačný za túto skúsenosť. Jedným zo spôsobov, ako zvládať náročné životné momenty súčasnosti, je spomenúť si a zanalyzovať, ako ste prekonali náročné obdobia v minulosti. Tak toto je moje obdobie, na ktoré spomínam, a keď som ustál po stránke motivácie a snahy to, už v podnikateľskom prostredí ustojím všetko.
3. Čo je najväčšia výzva pri hľadaní a výbere priestorov?
Nájsť odvahu a podpísať nájomnú zmluvu. 😀 Máme veľkometrážne prevádzky, sme relatívne mladá firma a dnes platíme nájomné v hodnote 22tisíc eur mesačne, je to obrovská zodpovednosť, nie len finančná.
Taktiež pri výbere riešime aj rôzne iné dilemy: Bude sa chcieť ľuďom kráčať na 2. poschodie? Uživíme nájom v centre mesta? Prinesie táto poloha viac zákazníkov? Prídu na vedľajšiu ulicu… Je suma nájomného adekvátna s polohou? Podpísať na dobu určitú alebo neurčitú? Aké budú režijné náklady priestoru? Takéto rozhodnutie sa skladá z viacerých faktorov a nikdy nie je jednoduché. Predsa len ide o nemalú investíciu, finančnú, aj časovú. Napriek rôznym nevýhodám, sme sa aj tak vždy rozhodovali hlavne na základne pocitu. Keď vstúpim do priestoru, buď to tam cítim, že to je ono alebo nie.
4. Čo bolo pri tvorbe novej prevádzky iné?
Priestor nám dovoľoval viac a dával možnosť dotvoriť náš koncept. Využili sme tu už aj nadobudnuté skúsenosti. A pomaly sme sa začali dostávať do sfér väčšieho biznisu. Niektoré zariadenie sme si nechali vyrobiť na mieru, napríklad kvalitnú vzduchotechniku. Vznikla tu aj nová kaviarenská časť, do shisha časti sme pridali samostatný bar. Tiež fajčiarku a salónik na súkromné oslavy. Okrem toho, veľkú letná terasa s výhľadom na historické centrum mesta.
5. Rozšírili ste ponuku hier alebo hracích zariadení?
Áno, a celkom výrazne. Dokúpili sme množstvo spoločenských hier, doplnili sme tiež nové hry aj na stoly – hady rebríky, osemsmerovky, slepé mapy. Samozrejme aj nové hracie stroje – Arcade Machine, Catch the Lights, kalčetá a jukebox.
6. Aké nové dizajnové prvky pribudli?
Jeger stena, pohľadové textilné stropy v shisha časti, kaviarenská časť, veľká letná terasa, TATRATEA stena, shisha bar. Inak ak by ste si všimli, od vzniku prevádzky, do nej pribudlo asi 20 interiérových úprav. Na to som celkom pyšný, že prevádzky neustále zveľaďujeme a vylaďujeme po kvalitatívnej aj dizajnovej stránke.
7. Pribudlo veľa nových zákazníkov, alebo s vami ostali ti, ktorí chodili do prvej prevádzky?
Všetci, ktorí chodili do starých priestorov, s nami ostali. Vnímali sme však veľký prelom. Tým, že sme sa presunuli do centra a dotvorili náš koncept, sa nám klientela výrazne rozšírila. Stali sme sa renomovaným podnikom, už sme v očiach hostí neboli len akýmsi mládežníckym projektom. A konečne sa túto moju víziu podarilo pretvoriť na skutočnosť.
Na začiatku som túto situáciu s nuteným sťahovaním vnímal ako katastrofu, no odvtedy prešlo už asi 5 rokov. Dnes si hovorím, že to bolo najlepšie čo sa nám mohlo stať. Dopadlo to dobre, posunuli sme sa, zlepšili si renomé. Určite sme mali aj kopu šťastia.
– Gáleria –
